Záblesky geniality, úlomky šialenstva

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, na mieste, odkiaľ je vidieť do krajiny s rovnými cestami a vyššími platmi, konkrétne na adrese Námestie Alexandra Dubčeka 1 v Bratislave, sídli nevyčerpateľná studnica humoru a zdroj zúfalstva občanov Slovenskej republiky zároveň – NRSR. Národnú radu Slovenskej republiky by sme mohli charakterizovať ako tlupu ľudí, ktorí sa každým dňom zaväzujú k prázdnym sľubom a miesto toho, aby robili niečo pre ľudí, od ktorých získali svoju legitimitu a mandát, si pokojne vyhrievajú svoje kresielko za krásnych, no pre niektorých nedostatočných, 3500 EUR mesačne.

Ako však hovorí ľudová múdrosť, všetko zlé je na niečo dobré. A aj táto situácia má svoju druhú stranu mince. Viete, milí občania, my toho bohužiaľ za nasledujúce tri roky veľa nezmeníme, na revolúciu sme veľmi pasívni a mám vážne pochybnosti, či by nám pravda, láska a kľúčenky k niečomu pomohli. Preto mňa osobne tešia aspoň kauzy a  kauzičky, ktoré sa raz za čas prevalia a na základe ktorých si môžeme uvedomiť, že aj členovia zákonodarného zboru sú skvelí pasívni humoristi. Dá sa z nich robiť prdel – a to neskutočná.

Dovoľte mi teraz popísať situáciu, ako ju vidím ja. V hlavných úlohách vystupujú hviezdy slovenského politického neba – obyčajný človek Igor Matovič a hrdý, odborný a slušný Andrej Danko. Títo dvaja chlapíci patria momentálne medzi to najlepšie, čo v Parlamente nájdeme. A krásne je, ako sa ich cesty vzájomne pretli.

Igor pôsobí v NRSR už veeeeľmi dlhú dobu, pamätám si ho ešte z čias, kedy mi politické dianie bolo úplne ukradnuté, no už v tej dobe bol jednou časťou verejnosti vnímaný ako akýsi rebel, romantický hrdina, ktorému záleží na osude Slovenska atď. No druhá časť ho považovala za cirkusanta. Toto delenie je vlastne aktuálne aj teraz. Na druhej strane tu máme Andreja, ktorý sa stal nasledovníkom Janka Slotu v čele najstaršej politickej strany na Slovensku. Táto zmena nastala pre SNS v období temna a Andrejovi sa nejakým spôsobom podarilo nájsť svetlo na konci tunela a dostať národniarov do Parlamentu Stále však platilo, že nie je žiadna celebrita ako dvaja vyššie menovaní a ľud bol plný očakávaní, ako sa bude prezentovať.

Ja mám pocit, že obaja vstupovali do politiky s pocitom, že sú výnimoční, predurčení na veľké veci, avšak s vedomím, že to stále nie je ono, že tomu niečo chýba. Igor spočiatku veril, že to „niečo“ sa skrýva v osobe Róberta Fica, avšak ten , či sa Vám to páči alebo nie, je už dosť skúsený na to, aby sa s niekým takýmto vysporiadal. A tak musel hľadať ďalej. A kde sa vzal , tu sa vzal, objavil sa Andrej. Andrej, ktorý tiež hľadal. A našiel. Kruh sa uzavrel, yin našlo jang. Obaja našli niekoho, s kým si môžu navzájom merať pipíky prostredníctvom káuz, ktorými iba maskujú to, že vlastne nerobia nič. Tak iba od posledných volieb sme tu mali „horalku“, zmenu rokovacieho poriadku a najnovšie „kapitána“, Matovič sa prirovnal k obetiam holokaustu, Danko z toho teatrálne takmer dostal infarkt…  Tieto kauzy nebudú mať žiadny dopad na ľud, život občanov Slovenskej republiky sa tým nezlepší. Ide im iba o jedno – o nahrabanie čo najväčšieho množstva politických bodov. V posledných dňoch sa do vedenia dostal Igor, no uvidíme, s čím ešte vyrukuje jeho konkurent Andrej. Sám som veľmi zvedavý, ako to ešte dopadne.

Prajem Vám príjemný deň.